Bouldering is a style of rock climbing undertaken without a rope and normally limited to very short climbs so that a fall will not result in serious injury. It is typically practiced on large boulders or artificial man-made boulders. However, it may also be practiced at the base of larger rock faces, or even on buildings or public architecture (see buildering).

                                                                    
Čo je to vlastne bouldering?! Stručne. Ide o horolezeckú disciplínu, ktorá je svojou dynamikou, tvorivosťou, prvkom súťaživosti ale aj malou finančnou nákladnosťou príťažlivá najmä pre mládež. Na prvý pohľad nemá s horolezectvom nič spoločné - chýbajú tu hlavne hory a lezenie pripomína skôr vycibrené prvky gymnastov. Bouldering je voľné lezenie v malých výškach, či skôr bezprostredne pri zemi, bez použitia zaisťovacích prostriedkov. Jeho typickou črtou je obťažnosť. Nie je to záležitosť výlučne interiérová. Kameňov či balvanov (ale napríklad aj rôznych murovaných objektov) s možnosťami preliezania ťažkých ciest sa dá nájsť neúrekom. Lezie sa pevne stanovená trasa s určenými chytmi a stupmi. Hodnotí sa počet pokusov potrebný na dosiahnutie predpísaného miesta - "zóny" a prelezenie celej cesty, ktoré musí byť ukončené uchopením určeného bodu (chytu) - tzv. "top"

MIESTO : bouldrovka na Univerzite veterinárskeho lekárstva na ulici Komenského 73 v Košiciach.

KEDY : počas zimného a letného semestra

             pondelok - 12:00 - 13:30 hod.

                              13:30 - 15:00 hod 

             streda -     10:30 - 12:00 hod 

             piatok -      9:00 - 10:30 hod.

                               10:30 - 12:00 hod 

             Na hodiny sa zapíšte cez IS MAIS !!!

Zodpovedný asistent : Mgr. Peter Hančin

POPLATOK : 1 Eur za vstup

V máji Vás všetkých pozývam na Májové bouldrovacie preteky 2013.

Nájdi si nás na www.facebook.com/ktv.tuke

www.lezec.sk

www.james.sk

www.boulder.sk

FOTOGALÉRIA:

Podľa  američana Johna Gilla sa bouldering objavil v Británii už v roku 1880. Dlhé obdobie sa chápal iba ako doplnkový tréning pre lezcov. Základy boulderingu ako samostatnej lezeckej disciplíny začal budovať okolo roku 1950 legendárny John Gill, bývalý gymnasta a profesor matematiky.

John Gill priviedol na svet moderný bouldering so všetkým, čo k tomu patrí. Ako prvý začal používať magnézium (dovtedy lezci aplikovali prach alebo popol z ohniska) a zaviedol systematický tréning. Veľa horolezeckých celebrít - jeho súčasníkov - rýchlo pochopilo, že Gillov tréning na balvanoch bude prínosom aj pre výstupy veľkými stenami. Aj napriek tomu sa niektoré prvky Gillovho bouldrovania ťažko akceptovali – najmä jeho dynamické poňatie lezenia (napríklad skákanie po chytoch sa v tej dobe chápalo ako neschopnosť lezca zdolať problém lepším štýlom).
Pre Gilla bola rozhodujúca obtiažnosť toho-ktorého problému, kým štýl lezenia bol u neho až na poslednom mieste. Skok na chyt mohol vyzerať ako chcel, dôležité bolo dostať sa hore. Jeho najobľúbenejším náradím bola hrazda, ideálny prostriedok na posilňovanie rúk. Dokázal urobiť zhyby na jednej ruke, pričom na druhej mal zavesené 15-kilové závažie. Pri prvých lezeckých pokusoch tiež zistil, že na prekonanie previsu sú potrebné nohy, a to napnuté v dôkladnom prednožení. Ako prvý vypracoval aj klasifikáciu bouldrov (r. 1958; mala tri stupne: B1 – B3), ktorá bola oficiálne uznaná až o desať rokov neskôr.

 V roku 1969 John Gill už jednoznačne definoval bouldering. Oficiálne tak založil ďalšiu odnož lezenia. Smer, o ktorý je záujem už len preto, že bouldrista nepotrebuje na svoju sebarealizáciu žiadnu lezeckú výzbroj – stačia mu lezečky, magnézium a chuť ovládať svoje pohyby.